Potácala sa nešťastím celá bez seba tmavou ulicou. Život jej celý pripadal ako smutné divadlo, škodoradostné monštrum, nezmyselný a chaotický, ubíjajúci každý zárodok krásy a lásky ešte pred narodením. Snehové vločky jej vtláčali mokré bozky na tvár a po jednej umierali, vsakujúc sa do hustého šálu. Myšlienky márne hľadali svetlý bod kdekoľvek v minulosti, v komkoľvek z jej okolia, marne hľadali maják, ktorý by ukázal smer, dal trochu nádeje v rozbúrených vlnách depresie a bezmocnosti.
Bezmyšlienkovite otvorila dvere svojho bytu, zhodila zo seba ťažké zimné šatstvo a znavene padla do hlbokého koženého kresla. Hlavou sa jej hnali výčitky, sebe i ostatným, za neschopnosť naozaj ľúbiť, za bočné úmysly a intrigánske divadielka, egoistické využívanie situácií, za tie divné pohľady, za tie čudné myšlienky!!! Slza za slzou, nemohla si pomôcť, zachvátil ju usedavý plač.
Chcem toho tak veľa???, zakričala do bieleho stropu, no ten ďalej mlčal… Miesto neho sa ozval telefón… Naliehavým zvonením ju nútil hýbať sa, rezal jej uši stále viac… – Haló…. – Caf Hani, tu Romeo, pamatáš sa? Chodili sme spolu na gympel. – To ale bolo v minulom storočí, Roman. – Už je to kopec rokov, ja viem, ale potrebujem pomoc a už vážne nemám komu zavolať. Celý ten čas som bol mimo Slovenska a takmer nikoho tu nepoznám… Hanka, potrebujem len jednu noc prespať, o nič iné ťa neprosím… No tak… Bývaš stále na Kraskovej, že? – Bývam, hej. Ale ja dnes fakt nemám náladu.. – Hani prosííííím. – OK, kedy chceš prísť? – Tak o 5 minút, už som pred tvojim domom. A príde so mnou aj frajerka, tak sa teším, pa…. a zložil. – Sakra!
Náhlivo spratovala rozhádzané veci, ešte stále neverila, že by ju v tomto rozpoložení mal niekto vyrušiť. Snažila si pred očami vybaviť Romanovu tvár, ale jej pamať nevyhadzovala žiadnu, ani len približnú podobu. Spomenula si vo chvíli, keď otvorila dvere. A nielen na tvár…
Romea bola hneď plná izba, objímal ju a ďakoval, rýchlo ju predstavil s drobnou žienkou, rovnako vysmiatou, ale zďaleka nie tak hlučnou. Okamžite sa udomácnil, behal po celom byte, pustil rádio, vyťahoval z vaku kopy suvenírov, pomedzito tancoval a celý ten čas absolútne ignoroval Hankinu uslzenú tvár. A jej pomaly dochádzalo, že si do bytu vpustila tornádo, ale zároveň sa jej pripomenul jeho nákazlivý smiech a spomenula si na seba samu v časoch, keď sa ešte vedela smiať. Uvedomila si, že tu s nejakou depresiou nemá najmenšiu šancu a návaly nových a nových spomienok jej pomaly vtláčali úsmev na tvár. Drobná žienka, ktorá sa predstavila ako Julka, ju len jemne chytila za ruku a ticho poradila: – Daj mu pol hodinky, on sa ukľudní. A neplač už, ono to neni tak zlé… a veselo na ňu žmurkla.
Romeo už medzitým vybalil aj nákupné tašky, zvŕtal sa okolo šporáku a z kuchyne sa začali šíriť vône exotických korenín. Po hodnej chvíli doniesol obrovskú misu cestovín a rôznej zeleniny namiešanej v hustej omáčke. Dievčatám naložil do tanierov a sám sa hltavo pustil do zbytku. Julka si sadla s Hankou na gauč, pochutnávali si na dobrom jedle a otvorili k nemu fľašku vína.
- Na zdravie, štrngli si. Rozprávala jej, ako sa s Romeom zoznámili, ako stopom prešli celú Európu a potom aj Indiu a Čínu. Hanka zas spomínala na ich gymplácke výčiny, ako s Romanom na lyžiarskom zájazde vyvádzali na diskotékach a potom vedeli prekecať celé noci…
…ale to už je dávno. Bola som mladá a sprostá. A tak som aj dopadla… nikdy si nemal pravdu, Roman, všetky tie tvoje reči o ozajstnej láske a nachádzaní harmónie, všetko to boli bludy! Pozri sa na mňa, kam ma moje ideály doviedli! Mám cez tridsať a stále som panna, toľko som čakala na toho pravého, až som ostala sama a nešťastná zavretá tu v tomto byte!!!, a znova sa rozplakala. Romeo sa prvý krát za večer prestal vyškierať – Zlato, ale každý je ten pravý… nemôžeš čakať na konkrétneho jedného – princa na zlatom koni. Toho si predsa nosíš v sebe. Ak ho pustíš von a budeš ho dávať iným ľuďom, aj oni ťa začnú vnímať inak. Keď sme boli s Julkou v Indii, strávili sme skoro rok v tantrickom spoločenstve a tam sa každý naučí, ako veľmi škodí egoizmus a žiarlivosť a tiež ako sa o svoje šťastie na duši i na tele môže podeliť s ostatnými. Erotika je tam čistá, bez prímesí hriešnosti a sebeckosti. Sex je iba prostriedkom k vyššiemu pochopeniu seba samého a svojho miesta vo svete. – Ty si vážne ešte panna?, prekvapene sa spýtala Julka. – To treba riešiť! – Ako to myslíš, riešiť?, nechápavo sa opýtala Hanka. – Ja sa snažím to riešiť celý život, ale nedarí sa, nepojdem predsa do postele s prvým chlapom, ja chcem, aby to bolo naozaj s tým pravým, čo mám robiť? Ak je naozaj každý ten pravý a problém je vo mne, čo mám zmeniť? Tak mi poraďte! – A urobíš všetko tak, ako ti povieme? Nemo prikývla. – Tak najprv všetci do sprchy!, zavelila Julka a napodiv nikto nenamietal. Romeo s Julkou šli prví, veselo pod sprchou špliechali a smiali sa. Hanka zatiaľ upratala riady a poháre. Celý čas rozmýšľala, na čo sa to vlastne nechala nahovoriť, mala chuť ujsť, ale na druhej strane ju začalo stále viac vzrušovať pomyslenie na to neznámo, ktoré mala pred sebou. Tí dvaja vyšli omotaní iba v uterákoch a sadli si na gauč. Sprchovala sa dlho a stále mala pokušenie nejakým sposobom sa z celého toho plánu vyvliecť, dokladne sa drhla uterákom a vymýšľala výhovorky. Zámerne na seba hodila veľký a hrubý župan, nech nevyzerá vyzývavo, a s vopred naformulovaným ospravedlnením vošla do obývačky. Tam ale stratila reč – Romeo s Julkou zatiaľ doprostred izby nanosili všetky jej matrace, vankúše a prikrývky, naokolo pozapaľovali sviečky a vzduchom sa niesla lahodná voňa kadidla. Obaja boli stále zahalení iba uterákmi a pohľad na ich polonahé telá v svite sviečok bol pre ňu tak vzrušujúci, že razom na všetky výhovorky zabudla. Sadla si k nim na to veľké ložko a čakala, čo sa bude diať. Ale nedialo sa nič, rozhovor načatý ešte pri jedle pokračoval ďalej, len Romeo a Julka sa pomaličky vyvliekali z uterákov, až zrazu sedeli na posteli nahí. Ale akoby sa nič nestalo, rozprávali ďalej. Hanke sa páčilo, že na ňu nijak netlačia a do ničoho ju nenútia, ale v župane si medzi nimi začínala pripadať ako obrnená a tak sa z neho len tak medzi rečou začala súkať von. Ani jeden z nich to nekomentoval, netrvalo dlho a boli nahí všetci traja.
- No vidíš, nahota vie byť aj celkom prirodzená, bez pocitov hanby za svoje telo, všetci sme krásni, keď sme nahí, ako deti. Chut na masáž? Hanka sa iba bez slova položila na brucho. Ucítila dva páry rúk, ako jej pomaličky rozotierajú voňavý olej po celom chrbte, šikovné prsty jej uvoľňovali stuhnuté svlastvo najprv na krku a na šiji, potom stále nižšie, na pleciach a na celom chrbte… teplo spod tých rúk jej napĺňalo celú bytosť, cítila, ako v nej rastie žiarivá guľa citu doteraz celkom neznámeho, čistej svetskej ľúbosti a božskej čistoty zároveň, akoby jej tie ruky nemasírovali len telo, ale zároveň liečili i dušu, zlúpavali z nej nánosy špiny a púšťali na svetlo sveta dávno zabudnuté energie, detské smiechy a krásne naivné pubertálne búšenia srdca. Cítila to teplo stále intenzívnejšie, tí dvaja jej zatiaľ miesili obe polky zadočku, pomaličky postupovali nižšie po stehnách a lýtkach až na chodidlá a tam akoby jej našli z každej časti tela kúsok, zatláčali jemne jednotlivé body a teplo sa rozlievalo odspodu už úplne do celého tela, krv sa nahrnula do rozkroku a dych sa jej začal zrýchľovať… Jej spoločníci ju zrazu otočili na chrbát a Julka jej jemnou šatkou zaviazala oči. Prestala ich vnímať ako dvoch, zrazu už mala iba jedno bezpohlavné Milujúce na sebe, jedno teplé veľké telo s štyrmi rukami, štyrmi nohami, dvoma voňavými prsiami hrajúcimi sa s jej vlastnými a jedným tvrdnúcim penisom, ktorý jasne cítila opretý o svoje stehno. Nevidela nič, ale všetky ostatné zmysly boli bombardované podnetmi nikdy predtým neokúsenými, v ústach sa jej striedali dva sladké jazyky a na perách dva páry pier, nozdry jej dráždili vone kadidla miešajúce sa s voňami štiav veľkého Milujúceho, počula vzrušený dych a silné slová cudzích jazykov, ktorých význam nepoznala a napriek tomu im rozumela, celou pokožkou vnímala Milujúce a ono stupňovalo rozkoše stále vyššie, láskalo jej bradavky a celé prsia, bozkávalo je brucho a slabiny a jazykmi postupovalo po vnútorných stranách stehien stále vyššie k jej rozkroku, kde sa oba stretli a tancovali spolu stále hlbšie do jej otvárajúceho sa tela a potom vyššie, strácala kontakt s realitou, telom sa jej hnala búrka a smerovala do jediného bodu, navretého vzrušeného hrášku v jej strede a v momente, kedy sa ho oba jazyky dotkli, tá búrka prepukla v plnej sile a jej oči zaplnili slzy, zmietala sa v orgazmických krčoch a prstami zvierala hlavy Milujúceho vo svojom rozkroku. Tie sa naraz odtiahli a pokryli bozkami jej tvár. V rozkroku pocítila len jemné šklbnutie a až spatne si uvedomila pulzujúci penis pomaličky prenikajúci do jej útrob bez toho, aby jej orgazmus čo i len na chvíľu ustrnul. Plávala v jeho vlnách a cítila, ako ju Milujúce zaplňa, rúca v nej všetky bariéry a vedie ju stále vyššie, stále ďalej, štyri ruky brázdili po jej tele, dráždili stvrdnuté bradavky a láskali nabehnutý klitoris, penis v jej vnútri rytmicky vybuchoval a búrka sa menila v tornádo, točili sa stále rýchlejšie a nový orgazmus prišiel v ničivej sile, nechtami driapala chrbty Milujúceho a kričala šťastím…. a potom si už nepamätala nič, až ranné prebudenie. Vstala a roztiahla závesy.
- Ako nádherne vonku sneží, dnes bude krásny deň. Dáte si kávu?
Autor : Attray
Loading ...